Equivalents | 2019 |
Equivalent VII, 20x20cm, 60x60cm, 2x 30x30cm, Oin on canvas, 2019
Equivalent VI, 20x20cm, 60x60cm, 2x 30x30cm, Oin on canvas, 2019
Equivalent IV, 20x20cm, 60x60cm, 2x 30x30cm, Oin on canvas, 2019
Equivalent V, 20x20cm, 60x60cm, 2x 30x30cm, Oin on canvas, 2019
Equivalent VIII, 20x20cm, 60x60cm, 2x 30x30cm, Oin on canvas, 2020
Equivalent III, 20x20cm, 60x60cm, 2x 30x30cm, Oin on canvas, 2019
Equivalent I, 20x20cm, 60x60cm, 2x 30x30cm, Oin on canvas, 2019
Equivalent II, 20x20cm, 60x60cm, 2x 30x30cm, Oin on canvas, 2019

Ekvivalenty

Táto séria má korene pri vytváraní  krátkeho filmu Father’s Field, ktorý Richard Chudý nakrútil o mojej tvorbe. V tomto filme sa nachádzajú sekvencie videí s fragmentmi polí snímané pomocou drona. Tieto fragmenty použité vo videu pre mňa znamenali nový začiatok. Vtáčia perspektíva bola natoľko iná a zároveň presne rovnaká v porovnaní s mojim polovičným horizontom, že znamenala predpoklad pre novú sériu. Viac ako pol roka som spracovával vnemy, ktoré sa mi vynárali v mysli, ale stále bez značnej výslednej finalizácie. Až na nápad, keď som sa rozhodol napojiť na môj fotografický idol /Alfred Stieglitz/ a na jeho známu sériu Oblakov z názvom Equivalents.

V tom momente som mal k dispozícii dve ekvivalentné roviny alebo pohľady: Pohľad zdola nahor a pohľad zhora nadol. Oba pohľady sú bez horizontu a bez ďalších aditívnych momentov, ktoré by možno diváka zbytočne zavádzali. Vznikly tak prvé dve časti ekvivalentu, pohľad zo zeme na oblaky, a z oblakov na zem.

 Avšak vnútorné napätie vo mne stále rástlo, pretože som vedel, že táto podoba nie je definitívna. Neustále som sa vracal k obom pohľadom, akoby sa mi ich skombinovanie zdalo nekompletné. Začal som v skicári prekreslovať obrazovú kompozíciu  a veľkosti obrazov,  až sami sa stávali modelovacou hmotou.

Viacerými výtvarnými experimentami som nakoniec dospel k finálnej dispozícii. V nej som sa rozhodol, že přidám ještě jednu část ekvivalentu, avšak že tato časť nebude pohľadová ako predchádzajúce dva, ale skôr vnemovo-abstraktná. Nebude sa týkať zrakového pohľadu, ale dojmu. Je to vlastne abstrahovaný dojem z oboch predchádzajúcich pohľadov vnesený do vrypovej pastóznej maľby. Klincami a hrebeňmi ju formujem vrypmi, čiarami, oblúkmi… 

Finálna verzia, ktorá sa mi objavila v skicári v prvom momente mi pripomínala postavu človeka. Po rôznych úvahách som nevedel, či to bol zámer alebo náhoda, modelovať z obrazov figúru, ale výsledok a proporčnosť hmôt podčiarkuje dojem.


Oblaky sa stali hlavou

Pôdorys polí sa stal torzom

A vrypy, ktoré sú hlboké ako stopy v kyprom poli, sa stali nohami.

Ekvivalent sa stal kompletný.

Tomáš Žemla

Equivalents

The idea of this series first emerged during the shooting of the short film Father’s Field by Richard Chudý. This movie about my work contains sequences of drone-made videos with fragments of fields. To me, they opened a new chapter. The bird-eye perspective was so different yet still the same as my half-horizon perspective, that it brought a new series. I spent the next half a year processing the perceptions in my mind, but without a clear conclusion. Things only came together when I decided to link the series to my photography idol, Alfred Stieglitz and his series of clouds called Equivalents.

From that moment on, I had two equivalent perspectives in mind: a top-down view, and a bottom-up view. Both lack horizon or any other additions that may mislead the viewer. This is how the first two parts of an equivalent emerged, the view from the ground to the clouds, and from the skies down to the ground.  

But my inner tension continued to grow, as I knew this wasn’t a definitive form of this project. I kept coming back to the two perspectives that still seemed incomplete. I started redrawing the picture composition and the size of the images, until they turned into a modelling matter. 

Through several artistic experiments I eventually arrived to the final disposition. I decided I would add one more part of the equivalent, but rather than perspective, it will offer an abstract perception. It actually is an abstracted impression from both previous perspectives implemented in a pastous painting. I use nails and combs to make marks, lines and arcs.

The final version that materialised in my sketchbook at first appeared to be a human figure. I thought about it a lot and I wasn’t sure if it was my intention or just a coincidence, to model the pictures into a figure, but the result and the proportionality of the matters add to that impression.  

 

Clouds turned into a head

Plot of the fields became the torso

Cuts, deep like the traces in a mellow field, became the legs

Equivalent became complete

Tomáš Žemla